ESET V4 - Redbullring
Report zo závodu na Redbullringu
Po dvoch týždňoch od prvého závodu v Maďarsku prichádza ďalší z
pretekov série ESET cupu v Rakúsku v krásnom prostredí RedBull
Ringu. Ešte nestihla vyprchať eufória a radosť z prvého závodu a už
je pred nami ďalšia výzva. S predošlými nečakanými úspechmi a
publikovaným článkom v mediach nás už trochu ťaží zodpovednosť a
natíska sa otázka – Dokážeme zopakovať predošlý úspech? Dá sa
udržať takto vysoký Standard dlhodobo? Nebola to len náhoda a zhoda
okolnosti? Uvidíme. Tentoraz organizátor vyčlenil na závody štyri
dni namiesto bežných troch. Celý štvrtok bol venovaný voľným
testom, a zbytok – piatok, sobota, nedeľa tréningom, kvalifikáciám
a samotným závodom. Veľká výzva bol pre nás počet prihlásených
zvodníkov, ktorý bol oveľa vyšší ako na predošlom preteku. Do
vytrvalostného závodu malo nastúpiť neuveriteľných 44 áut. Ďalšia
zmena oproti predošlým pretekom bolo konanie vytrvalostného závodu
v sobotu večer, namiesto nedele. Čo bolo na jednej strane pre
závodníkov dobre, lebo neboli ešte vyčerpaní po celom víkende, ale
na strane druhej bola nedeľa „zbytočným“ dňom, lebo všetci sme tam
čakali len na jeden pol hodinový závod. Vo štvrtok si každý člen
tímu doprial aspoň jednu tréningovú jazdu sám pre seba. Vzhľadom na
veľké množstvo áut rôznych kategórii na trati sme sa zhodli, že
naplno sa ísť nedalo, no na počiatočné zoznámenie s traťou to
stačilo. Potešil nás aj fakt, že trať bola v skutočnosti veľmi
podobná s traťou na simulátore. Preteky sme si podelili na
vytrvalostiach už štandardne : Andrej+Patrik na GT3 a Peťo s
Tomášom na Challenge. Šprinty si tento krát zobral Peťo a Tomáš
oddychoval. Už vo štvrtok nám súvislé mračná nad okruhom a
popŕchanie naznačili, že našim najväčším nepriateľom tohto závodu
bude počasie. Bohužiaľ, naše predpovede sa aj naplnili. No aj o
tomto sú závody, treba byť na to pripravený a naberať skúsenosti aj
na šmykľavom povrchu. Piatok začal tréningovými jazdami, pri
ktorých sme sa prestriedali všetci štyria jazdci. Po obede už bola
kvalifikácia na prvý závod. Patrik si vyjazdil krásne tretie miesto
a naznačil, že jeho výsledky v Maďarsku neboli náhodné. Peťo
odjazdil svoj doteraz najlepší čas a umiestnil sa približne v
strede stratového póla. Večer, už za výdatného dažďa nás čakala
ďalšia kvalifikácia a to na vytrvalostný pretek. Vzhľadom na
nepriaznivé počasie nemalo význam rovnomerne striedať jazdcov a
preto bola stratégia jasná: lepší jazdec mal odjazdiť čo najlepší
čas a druhý jazdec potom len odjazdiť povinné kolo. Tak sa aj stalo
a časy, ktoré vyjazdili Andrej s Tomášom nás postavili na predne
pozície štartového roštu. Štartovali sme z druhej línie hneď vedľa
seba. Úspešný deň sme zavŕšili večerou a mixovaním rôznych vín. . V
sobotu ráno sme dostali budíček od Kie Picanto vedľa nášho
motorhomu, ktorá si musela nastavovať motor už o 7 hodine. Pohlaď
von nás neprekvapil zázrakom a omylom v predpovedi počasia. Výdatne
pršalo. S bolehlavom a depresiou z počasia sme sa snažili vyrovnať
pri raňajkách. Ako prvá bola na programe kvalifikácia na druhy
závod. Na mokrých pneumatikách za výdatného dažďa sme sa s nechuťou
vydali na trať. Už v polovici kvalifikácie vybehla mimo trať hádam
polovica účastníkov. Autá boli na vlhkej trati veľmi ťažko
ovládateľne a závodníci v honbe za čo najlepším časom lietali von.
Nemálo z nich aj ohlo plechy pri kontakte s bariérami.
Katastrofálna situácia vyústila do červenej vlajky a ukončenia
kvalifikácie ešte pred skončením vyhradeného času. Napriek takýmto
zlým podmienkam si Patrik dokázal vyjazdiť piate miesto v štartovom
poli. Horšie dopadol Peťo, ktorý neprekonal strach z mokrého
povrchu a skončil na predposlednom mieste v kvalifikácii. Na obed
nás čakal prvý závod. Našťastie dážď trochu poľavil, ale stále bola
cela trať mokrá. Štart pretekov bol poznačený haváriou Ferrari v
zahrievacom kole. Preto závod odštartoval až po niekoľkých kolách
za safety car. Patrik dokázal skončiť na krásnom treťom mieste a
Peťo v rámci svojich možnosti na peknom 14-tom mieste hneď za Jožom
Jakubíkom. Po závode sme sa už všetci sústredili na hlavný závod
celého víkendu, čim bol nepochybne vytrvalostný závod začínajúci o
16:00 hodine. Po obede prestalo pršať a všetci sme do závodu
pohľadmi sušili trať, dúfajúc, že vytrvalosť už bude štartovať na
suchom povrchu. Napriek radám Mira Konôpku, že štartovať vo
vytrvalosti by mal najskôr silnejší jazdec a potom slabší, sme
poslúchli rady nášho trénera a zostali pri pôvodnej stratégii –
najskôr slabší jazdec a potom silnejší. Predsa len, štartovalo 44
aut a šanca, že zo začiatku nepôjde safety car po nejakej
nehode bola veľmi malá. Trať nakoniec stihla vyschnúť, no ako
sa blížila 16-ta hodina počasie nám znova ukázalo, kto je tu pán a
začalo popŕchať. Všetci si vtedy uvedomili, že tento závod bude aj
o správnych rozhodnutiach pri voľbe pneumatík a počte zastávok v
boxoch. Na štartovom rošte sme stáli s Patrikom na 3-ťom a 4-tom
mieste vedľa seba. Peťo si uvedomoval, že jeho pozícia vzhľadom na
jeho schopnosti a aj výkon auta nie je adekvátna a že sa cez neho
budú drať rýchlejšie auta dopredu. Hlavným cieľom bolo nenabúrať
hneď v úvode a hlavne nemať kolíziu s vedľa štartujúcim Patrikom.
Na poslednú chvíľu pred štartom sme si všimli, že Konôpkovci
štartujúci za nami sa prestriedali v pozícii pilota. Nevieme, či to
bol nejaký taktický zámer, ale na žiadne analýzy už nebol čas.
Preteky odštartovali. Po zavádzačom kole sa začali do čela
predierať najrýchlejšie autá špecifikácie GT3. Krušné chvíle a
pesimistické myšlienky si užil Patrik hneď v druhej zákrute, kde
Zonda nedobrzdila a narazila do boku jeho auta. Kontakt ustál, ale
v šoku a v nevedomosti, či nemá moc poškodené auto, sa zabudol plne
venovať riadeniu a v ďalšej pomerne rýchlej zákrute dostal hodiny.
Nasledovala masa aut na čele s Peťom, ktoré sa mu všemožne snažili
na poslednú chvíľu vyhnúť. Našťastie sa to podarilo bez ďalšieho
kontaktu. Patrik po chvíľach plných stresu a chaosu za neustálych
rád trénera znova naštartoval auto a dostal ho na trať, aby mohol
pokračovať v závode. Pomaličky začal sťahovať stratu pol kola,
ktorú utrpel týmto incidentom. Peťo si jazdil svoj štandard a šiel
na hranici svojich možnosti a momentálneho počasia. Neustále
popŕchalo a trať bola stále viac mokrá. Vznikali kolízie a niekoľko
áut skončilo mimo trate. Väzná nehoda na cieľovej rovinke
spôsobila, že závodníci si mohli na par kôl oddýchnuť za safety
car. Po jeho odchode sa naplno pokračovalo v závode. Pod vplyvom
stále sa zhoršujúceho počasia niektorí závodníci vyhodnotili
situáciu ako nevyhnutnú na zastávku v boxe a prezutie na mokré
pneumatiky. Toto rozhodnutie sa neskôr ukázalo ako nesprávne. Peťo
aj Patrik pokračovali na slickoch až do plánovanej výmeny jazdcov
po hodine. Približne po tomto čase obaja prišli do boxu vystriedať.
Striedanie prebehlo v oboch prípadoch bez problémov a za volanty
zasadli skúsenejší jazdci – Andrej a Tomáš. Obaja si nechali obuť
suché pneumatiky aj napriek stálemu mrholeniu. Peťo odovzdal auto
Tomášovi na 7-mej pozícii a Patrik Andrejovi na 5-tej. Andrej začal
jazdiť najlepšie časy všetkých zúčastnených a Tomáš mu nezostal nič
dlžný, keď hravo dobiehal výkonnejšie auta. Počas závodu museli
kvôli havárii a technickej poruche odstúpiť dvaja naši najväčší
súperi – Konôpkovci a Ľubomír Jakubík s Michaelom Vorbom, čo nám
výrazne zvýšilo šance na úspech. Ku koncu už bolo jasné, že sa
poradie výraznejšie nezmení a jazdci začali jazdiť viac na istotu.
Nakoniec Andrej dobehol do cieľa na prvom mieste a Tomáš na tretom
za Zondou. Krajší výsledok pre obe dvojice si asi nemôžeme ani
priať. No tretie miesto pre Tomáša s Peťom mi príde ako malý
zázrak, keď si uvedomíme, že približne 7 áut je výkonovo od nich
lepších a ďalších nespočetne veľa zo 44 je výkonovo na úrovni
ich auta. Samozrejme, že do toho prispelo aj šťastie a havárie
ostatných súperov, ale to k tomu patrí. Na záver dňa pri
vyhlasovaní tím Dino&Co zaplnil 2 víťazne stupne. Čo krajšie si
ako tím môžeme želať? V nedeľu nás čakal jediný a posledný závod
podujatia. Na jednej strane sme už boli unavení z celého víkendu,
ale na strane druhej to vyzeralo, že počasie sa umúdrilo a
posledný závod by mohol byt konečne na suchom povrchu, takže sme sa
naň veľmi tešili. Po mokrej kvalifikácii štartoval Patrik z
tretieho miesta a Peťo z predposledného. Čo na jednej strane bolo
smutné, ale na druhej sa tešil, že závod už pre neho horšie ako
kvalifikácia dopadnúť nemôže a aspoň bude mať koho predbiehať.
Závod sa nakoniec ukázal ako doteraz najkrajší a zároveň najťažší
Paťov vôbec. Polovicu celého závodu súperili nárazník na nárazníku
s Poliakom Pitrom Krawczykom na SLS, s ktorým si niekoľkokrát
vymenili pozície. Nakoniec po krásnom súboji Poliak podľahol a
Patrik ešte stihol v posledných kolách predbehnúť aj Marcela Kusina
a skončiť tak štvrtý celkovo. Peťo si od začiatku závodu razil
cestu vpred cez polovicu stratového poľa. Počas závodu sa mu
podarilo predbehnúť celkovo 10 súperov a zajazdiť si svoj osobný
rekord na tejto trati, takže celkovo bol veľmi spokojný. Keby
nebolo tej smutnej kvalifikácie, mohol skončiť na oveľa lepšom
mieste. To sú ale len dohady a ešte bude mat príležitosť to
dokázať. Po Paťovom pódiu a gratuláciách sme sa šťastní po všetkých
úspechoch poberali domov. Na záver môžeme konštatovať, že po
prvotných obavách o obhajobu výsledkov z Maďarska to vyzerá zatiaľ
tak, že to náhoda nebola