top_image

ESET V4 - Redbullring

Report zo závodu na Redbullringu
Po dvoch týždňoch od prvého závodu v Maďarsku prichádza ďalší z pretekov série ESET cupu v Rakúsku v krásnom prostredí RedBull Ringu. Ešte nestihla vyprchať eufória a radosť z prvého závodu a už je pred nami ďalšia výzva. S predošlými nečakanými úspechmi a publikovaným článkom v mediach nás už trochu ťaží zodpovednosť a natíska sa otázka –  Dokážeme zopakovať predošlý úspech? Dá sa udržať takto vysoký Standard dlhodobo? Nebola to len náhoda a zhoda okolnosti? Uvidíme. Tentoraz organizátor vyčlenil na závody štyri dni namiesto bežných troch. Celý štvrtok bol venovaný voľným testom, a zbytok – piatok, sobota, nedeľa tréningom, kvalifikáciám a samotným závodom. Veľká výzva bol pre nás počet prihlásených zvodníkov, ktorý bol oveľa vyšší ako na predošlom preteku. Do vytrvalostného závodu malo nastúpiť neuveriteľných 44 áut. Ďalšia zmena oproti predošlým pretekom bolo konanie vytrvalostného závodu v sobotu večer, namiesto nedele. Čo bolo na jednej strane pre závodníkov dobre, lebo neboli ešte vyčerpaní po celom víkende, ale na strane druhej bola nedeľa „zbytočným“ dňom, lebo všetci sme tam čakali len na jeden pol hodinový závod. Vo štvrtok si každý člen tímu doprial aspoň jednu tréningovú jazdu sám pre seba. Vzhľadom na veľké množstvo áut rôznych kategórii na trati sme sa zhodli, že naplno sa ísť nedalo, no na počiatočné zoznámenie s traťou to stačilo. Potešil nás aj fakt, že trať bola v skutočnosti veľmi podobná s traťou na simulátore. Preteky sme si podelili na vytrvalostiach už štandardne : Andrej+Patrik na GT3 a Peťo s Tomášom na Challenge. Šprinty si tento krát zobral Peťo a Tomáš oddychoval. Už vo štvrtok nám súvislé mračná nad okruhom a popŕchanie naznačili, že našim najväčším nepriateľom tohto závodu bude počasie. Bohužiaľ, naše predpovede sa aj naplnili. No aj o tomto sú závody, treba byť na to pripravený a naberať skúsenosti aj na šmykľavom povrchu. Piatok začal tréningovými jazdami, pri ktorých sme sa prestriedali všetci štyria jazdci. Po obede už bola kvalifikácia na prvý závod. Patrik si vyjazdil krásne tretie miesto a naznačil, že jeho výsledky v Maďarsku neboli náhodné. Peťo odjazdil svoj doteraz najlepší čas a umiestnil sa približne v strede stratového póla. Večer, už za výdatného dažďa nás čakala ďalšia kvalifikácia a to na vytrvalostný pretek. Vzhľadom na nepriaznivé počasie nemalo význam rovnomerne striedať jazdcov a preto bola stratégia jasná: lepší jazdec mal odjazdiť čo najlepší čas a druhý jazdec potom len odjazdiť povinné kolo. Tak sa aj stalo a časy, ktoré vyjazdili Andrej s Tomášom nás postavili na predne pozície štartového roštu. Štartovali sme z druhej línie hneď vedľa seba. Úspešný deň sme zavŕšili večerou a mixovaním rôznych vín. . V sobotu ráno sme dostali budíček od Kie Picanto vedľa nášho motorhomu, ktorá si musela nastavovať motor už o 7 hodine. Pohlaď von nás neprekvapil zázrakom a omylom v predpovedi počasia. Výdatne pršalo. S bolehlavom a depresiou z počasia sme sa snažili vyrovnať pri raňajkách. Ako prvá bola na programe kvalifikácia na druhy závod. Na mokrých pneumatikách za výdatného dažďa sme sa s nechuťou vydali na trať. Už v polovici kvalifikácie vybehla mimo trať hádam polovica účastníkov. Autá boli na vlhkej trati veľmi ťažko ovládateľne a závodníci v honbe za čo najlepším časom lietali von. Nemálo z nich aj ohlo plechy pri kontakte s bariérami. Katastrofálna situácia vyústila do červenej vlajky a ukončenia kvalifikácie ešte pred skončením vyhradeného času. Napriek takýmto zlým podmienkam si Patrik dokázal vyjazdiť piate miesto v štartovom poli. Horšie dopadol Peťo, ktorý neprekonal strach z mokrého povrchu a skončil na predposlednom mieste v kvalifikácii. Na obed nás čakal prvý závod. Našťastie dážď trochu poľavil, ale stále bola cela trať mokrá. Štart pretekov bol poznačený haváriou Ferrari v zahrievacom kole. Preto závod odštartoval až po niekoľkých kolách za safety car. Patrik dokázal skončiť na krásnom treťom mieste a Peťo v rámci svojich možnosti na peknom 14-tom mieste hneď za Jožom Jakubíkom. Po závode sme sa už všetci sústredili na hlavný závod celého víkendu, čim bol nepochybne vytrvalostný závod začínajúci o 16:00 hodine. Po obede prestalo pršať a všetci sme do závodu pohľadmi sušili trať, dúfajúc, že vytrvalosť už bude štartovať na suchom povrchu. Napriek radám Mira Konôpku, že štartovať vo vytrvalosti by mal najskôr silnejší jazdec a potom slabší, sme poslúchli rady nášho trénera a zostali pri pôvodnej stratégii – najskôr slabší jazdec a potom silnejší. Predsa len, štartovalo 44 aut a šanca, že zo začiatku nepôjde safety car po nejakej nehode  bola veľmi malá. Trať nakoniec stihla vyschnúť, no ako sa blížila 16-ta hodina počasie nám znova ukázalo, kto je tu pán a začalo popŕchať. Všetci si vtedy uvedomili, že tento závod bude aj o správnych rozhodnutiach pri voľbe pneumatík a počte zastávok v boxoch. Na štartovom rošte sme stáli s Patrikom na 3-ťom a 4-tom mieste vedľa seba. Peťo si uvedomoval, že jeho pozícia vzhľadom na jeho schopnosti a aj výkon auta nie je adekvátna a že sa cez neho budú drať rýchlejšie auta dopredu. Hlavným cieľom bolo nenabúrať hneď v úvode a hlavne nemať kolíziu s vedľa štartujúcim Patrikom. Na poslednú chvíľu pred štartom sme si všimli, že Konôpkovci štartujúci za nami sa prestriedali v pozícii pilota. Nevieme, či to bol nejaký taktický zámer, ale na žiadne analýzy už nebol čas. Preteky odštartovali. Po zavádzačom kole sa začali do čela predierať najrýchlejšie autá špecifikácie GT3. Krušné chvíle a pesimistické myšlienky si užil Patrik hneď v druhej zákrute, kde Zonda nedobrzdila a narazila do boku jeho auta. Kontakt ustál, ale v šoku a v nevedomosti, či nemá moc poškodené auto, sa zabudol plne venovať riadeniu a v ďalšej pomerne rýchlej zákrute dostal hodiny. Nasledovala masa aut na čele s Peťom, ktoré sa mu všemožne snažili na poslednú chvíľu vyhnúť. Našťastie sa to podarilo bez ďalšieho kontaktu. Patrik po chvíľach plných stresu a chaosu za neustálych rád trénera znova naštartoval auto a dostal ho na trať, aby mohol pokračovať v závode. Pomaličky začal sťahovať stratu pol kola, ktorú utrpel týmto incidentom. Peťo si jazdil svoj štandard a šiel na hranici svojich možnosti a momentálneho počasia. Neustále popŕchalo a trať bola stále viac mokrá. Vznikali kolízie a niekoľko áut skončilo mimo trate. Väzná nehoda na cieľovej rovinke spôsobila, že závodníci si mohli na par kôl oddýchnuť za safety car. Po jeho odchode sa naplno pokračovalo v závode. Pod vplyvom stále sa zhoršujúceho počasia niektorí závodníci vyhodnotili situáciu ako nevyhnutnú na zastávku v boxe a prezutie na mokré pneumatiky. Toto rozhodnutie sa neskôr ukázalo ako nesprávne. Peťo aj Patrik pokračovali na slickoch až do plánovanej výmeny jazdcov po hodine. Približne po tomto čase obaja prišli do boxu vystriedať. Striedanie prebehlo v oboch prípadoch bez problémov a za volanty zasadli skúsenejší jazdci – Andrej a Tomáš. Obaja si nechali obuť suché pneumatiky aj napriek stálemu mrholeniu. Peťo odovzdal auto Tomášovi na 7-mej pozícii a Patrik Andrejovi na 5-tej. Andrej začal jazdiť najlepšie časy všetkých zúčastnených a Tomáš mu nezostal nič dlžný, keď hravo dobiehal výkonnejšie auta. Počas závodu museli kvôli havárii a technickej poruche odstúpiť dvaja naši najväčší súperi – Konôpkovci a Ľubomír Jakubík s Michaelom Vorbom, čo nám výrazne zvýšilo šance na úspech. Ku koncu už bolo jasné, že sa poradie výraznejšie nezmení a jazdci začali jazdiť viac na istotu. Nakoniec Andrej dobehol do cieľa na prvom mieste a Tomáš na tretom za Zondou. Krajší výsledok pre obe dvojice si asi nemôžeme ani priať. No tretie miesto pre Tomáša s Peťom mi príde ako malý zázrak, keď si uvedomíme, že približne 7 áut je výkonovo od nich lepších a ďalších nespočetne veľa zo 44  je výkonovo na úrovni ich auta. Samozrejme, že do toho prispelo aj šťastie a havárie ostatných súperov, ale to k tomu patrí. Na záver dňa pri vyhlasovaní tím Dino&Co zaplnil 2 víťazne stupne. Čo krajšie si ako tím môžeme želať? V nedeľu nás čakal jediný a posledný závod podujatia. Na jednej strane sme už boli unavení z celého víkendu, ale na strane druhej to vyzeralo, že počasie sa  umúdrilo a posledný závod by mohol byt konečne na suchom povrchu, takže sme sa naň veľmi tešili. Po mokrej kvalifikácii štartoval Patrik z tretieho miesta a Peťo z predposledného. Čo na jednej strane bolo smutné, ale na druhej sa tešil, že závod už pre neho horšie ako kvalifikácia dopadnúť nemôže a aspoň bude mať koho predbiehať. Závod sa nakoniec ukázal ako doteraz najkrajší a zároveň najťažší Paťov vôbec. Polovicu celého závodu súperili nárazník na nárazníku s Poliakom Pitrom Krawczykom na SLS, s ktorým si niekoľkokrát vymenili pozície. Nakoniec po krásnom súboji Poliak podľahol a Patrik ešte stihol v posledných kolách predbehnúť aj Marcela Kusina a skončiť tak štvrtý celkovo. Peťo si od začiatku závodu razil cestu vpred cez polovicu stratového poľa. Počas závodu sa mu podarilo predbehnúť celkovo 10 súperov a zajazdiť si svoj osobný rekord na tejto trati, takže celkovo bol veľmi spokojný. Keby nebolo tej smutnej kvalifikácie, mohol skončiť na oveľa lepšom mieste. To sú ale len dohady a ešte bude mat príležitosť to dokázať. Po Paťovom pódiu a gratuláciách sme sa šťastní po všetkých úspechoch poberali domov. Na záver môžeme konštatovať, že po prvotných obavách o obhajobu výsledkov z Maďarska to vyzerá zatiaľ tak, že to náhoda nebola 